Mnoho ľudí si kladie otázku, čo vlastne detektívne služby robia? Často krát vidieť vo filmoch rôznych agentov, ktorí zachránili svet pred katastrofou, chytajú zločincov, lebo polícia je skorumpovaná, sledujú podozrivé osoby, … . Tento pohľad je však značne skreslený.

Na Slovensku sú detektívne služby zaradené do kategórie SBS. Teda na ich činnosť sa primárne vzťahuje zákon o súkromnej bezpečnosti. Ten presne stanovuje ich povinnosti, čo všetko musia detektívne služby, prípadne ich zamestnanci – detektívi spĺňať a dodržiavať. Na druhej strane v ňom zákonodarca opomenul zakotviť alebo možno nechcel zakotviť ich oprávnenia, ktoré by ich odlišovali od bežných osôb. Z toho vyplýva, že detektívne služby smú konať tak ako hocikto iný, teda všetko, čo nie je zákonom zakázané.

To že im zákonodarca neprisúdil žiadne oprávnenia ich skutočne dostáva na tenkú hranicu toho, čo ešte zákonné je a čo zákonné nie je. Detektívne služby totiž musia svoju činnosť vykonávať tak, aby dbali na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva, musia ďalej plniť povinnosti ustanovené zákonom o súkromnej bezpečnosti, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uložené rozhodnutiami a opatreniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

Ich klienti od nich samozrejme prirodzene vyžadujú čo možno najväčšie penzum informácií, no oni ich na druhej strane nesmú v takých množstvách získavať a spracovávať. Najproblematickejší je v praxi stav, keď klient detektívnej služby chce o zistených skutočnostiach aj určité dôkazné prostriedky, najčastejšie fotografie, obrazové záznamy a podobne. Napriek tomu, že v praxi detektívne služby takého materiálny získavajú, dostávajú sa na šikmú plochu. Zákon o súkromnej bezpečnosti totiž jednoznačne ustanovil, že detektívna služba svoju činnosť musí vykonávať tak, aby dbala na ochranu osobnosti. Všeobecná úprava ochrany osobnosti je pritom ustanovená v Občianskom zákonníku, ktorý priamo stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. V ďalších ustanoveniach Občiansky zákonník zakotvil tzv. zákonné licencie, ktoré ustanovujú, že súhlas dotknutej osoby nie je potrebný, ak sa tieto rôzne záznamy vyhotovia alebo použijú na úradné účely na základe zákona, alebo ak sa primerane použijú na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ďalšie výnimky ustanovujú osobitné zákony ako napríklad zákon o ochrane osobných údajov, Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore a ďalšie. Zákon o súkromnej bezpečnosti však nie! Preto by pri detektívnej službe jediným dôkazným prostriedkom mal byť samotný detektív ako nositeľ pamäťovej stopy. Samozrejme tento stav je možno na prvý pohľad neprirodzený a  nežiadúci, ktorý dostáva detektívne služby do roviny porušovateľov zákona. Ak by však bolo detektívnym službám umožnené aby akokoľvek zaznamenávali osobné údaje a podobizne iného, muselo by sa to diať podľa striktných a jasne formulovaných pravidiel pod prísnym dohľadom, aby nedošlo k zneužívaniu získaných informácií, čo však súčasný právny stav neumožňuje.

Tu sa postupne dostávame k otázke položenej v úvode. Zákon o súkromnej bezpečnosti obmedzil činnosť detektívnych služieb tam, kde by mohli negatívne zasahovať do rôznych spoločenských vzťahov.

Preto, ako už bolo uvedené, detektívna služba nesmie byť vykonávaná spôsobom, ktorým by sa zasahovalo do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom alebo ktorým by sa úmyselne zasahovalo do činnosti orgánu verejnej moci, alebo ktorým by mohlo dôjsť k zmareniu činnosti orgánu verejnej moci.

Ďalej detektívna služba nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti.

A na záver, detektívna služba nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.

TEDA ODPOVEĎ NA OTÁZKU POLOŽENÚ V ÚVODE ZNIE: ÁNO, môžem uzatvoriť zmluvu s detektívnou službou a dať sledovať manžela. POZOR tá však musí byť písomná, ale o tom v ďalších našich článkoch.

Zmluvu však musí uzatvoriť jeden z manželov (resp. manželka), teda nie dobrý svokor, svokra, nový priateľ/priateľka, ani nikto iný, ak chceme aby mohla detektívna služba pátrať po zdravotnom stave manžela, jeho sexuálnych stykoch a sklonoch! Zároveň musí detektívna služba zisťovať tieto informácie na účel rozvodu manželstva. Nie je možné po nich pátrať, ak ste napríklad vyznávači neviazaného manželského života a chcete zistiť aké spôsoby Váš manžel uprednostňuje s inými partnermi/partnerkami aby ste ho mohli rovnakým spôsobom neskôr potešiť.

Ak Vás trápia ďalšie podobné zaujímavé otázky neváhajte nás kontaktovať na adrese: kurzsbs@gmail.sk. Radi Vám odpovieme na našej stránke. Odpovede hľadajte v časti: „Vy sa pýtate, my odpovedáme“.