Mnoho ľudí si kladie otázku, čo vlastne detektívne služby robia? Často krát vidieť vo filmoch rôznych agentov, ktorí zachránili svet pred katastrofou, chytajú zločincov, lebo polícia je skorumpovaná, sledujú podozrivé osoby, … . Tento pohľad je však značne skreslený.

Na Slovensku sú detektívne služby zaradené do kategórie SBS. Teda na ich činnosť sa primárne vzťahuje zákon o súkromnej bezpečnosti. Ten presne stanovuje ich povinnosti, čo všetko musia detektívne služby, prípadne ich zamestnanci – detektívi spĺňať a dodržiavať. Na druhej strane v ňom zákonodarca opomenul zakotviť alebo možno nechcel zakotviť ich oprávnenia, ktoré by ich odlišovali od bežných osôb. Z toho vyplýva, že detektívne služby smú konať tak ako hocikto iný, teda všetko, čo nie je zákonom zakázané.

To že im zákonodarca neprisúdil žiadne oprávnenia ich skutočne dostáva na tenkú hranicu toho, čo ešte zákonné je a čo zákonné nie je. Detektívne služby totiž musia svoju činnosť vykonávať tak, aby dbali na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva, musia ďalej plniť povinnosti ustanovené zákonom o súkromnej bezpečnosti, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uložené rozhodnutiami a opatreniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

Ich klienti od nich samozrejme prirodzene vyžadujú čo možno najväčšie penzum informácií, no oni ich na druhej strane nesmú v takých množstvách získavať a spracovávať. Najproblematickejší je v praxi stav, keď klient detektívnej služby chce o zistených skutočnostiach aj určité dôkazné prostriedky, najčastejšie fotografie, obrazové záznamy a podobne. Napriek tomu, že v praxi detektívne služby takého materiálny získavajú, dostávajú sa na šikmú plochu. Zákon o súkromnej bezpečnosti totiž jednoznačne ustanovil, že detektívna služba svoju činnosť musí vykonávať tak, aby dbala na ochranu osobnosti. Všeobecná úprava ochrany osobnosti je pritom ustanovená v Občianskom zákonníku, ktorý priamo stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. V ďalších ustanoveniach Občiansky zákonník zakotvil tzv. zákonné licencie, ktoré ustanovujú, že súhlas dotknutej osoby nie je potrebný, ak sa tieto rôzne záznamy vyhotovia alebo použijú na úradné účely na základe zákona, alebo ak sa primerane použijú na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ďalšie výnimky ustanovujú osobitné zákony ako napríklad zákon o ochrane osobných údajov, Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore a ďalšie. Zákon o súkromnej bezpečnosti však nie! Preto by pri detektívnej službe jediným dôkazným prostriedkom mal byť samotný detektív ako nositeľ pamäťovej stopy. Samozrejme tento stav je možno na prvý pohľad neprirodzený a  nežiadúci, ktorý dostáva detektívne služby do roviny porušovateľov zákona. Ak by však bolo detektívnym službám umožnené aby akokoľvek zaznamenávali osobné údaje a podobizne iného, muselo by sa to diať podľa striktných a jasne formulovaných pravidiel pod prísnym dohľadom, aby nedošlo k zneužívaniu získaných informácií, čo však súčasný právny stav neumožňuje.

Tu sa postupne dostávame k otázke položenej v úvode. Zákon o súkromnej bezpečnosti obmedzil činnosť detektívnych služieb tam, kde by mohli negatívne zasahovať do rôznych spoločenských vzťahov.

Preto, ako už bolo uvedené, detektívna služba nesmie byť vykonávaná spôsobom, ktorým by sa zasahovalo do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom alebo ktorým by sa úmyselne zasahovalo do činnosti orgánu verejnej moci, alebo ktorým by mohlo dôjsť k zmareniu činnosti orgánu verejnej moci.

Ďalej detektívna služba nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti.

A na záver, detektívna služba nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.

TEDA ODPOVEĎ NA OTÁZKU POLOŽENÚ V ÚVODE ZNIE: ÁNO, môžem uzatvoriť zmluvu s detektívnou službou a dať sledovať manžela. POZOR tá však musí byť písomná, ale o tom v ďalších našich článkoch.

Zmluvu však musí uzatvoriť jeden z manželov (resp. manželka), teda nie dobrý svokor, svokra, nový priateľ/priateľka, ani nikto iný, ak chceme aby mohla detektívna služba pátrať po zdravotnom stave manžela, jeho sexuálnych stykoch a sklonoch! Zároveň musí detektívna služba zisťovať tieto informácie na účel rozvodu manželstva. Nie je možné po nich pátrať, ak ste napríklad vyznávači neviazaného manželského života a chcete zistiť aké spôsoby Váš manžel uprednostňuje s inými partnermi/partnerkami aby ste ho mohli rovnakým spôsobom neskôr potešiť.

Ak Vás trápia ďalšie podobné zaujímavé otázky neváhajte nás kontaktovať na adrese: kurzsbs@gmail.sk. Radi Vám odpovieme na našej stránke. Odpovede hľadajte v časti: „Vy sa pýtate, my odpovedáme“.

Otázka čitateľa:

Dobrý deň. V poslednom vašom článku som čítal, že riešením situácie s vrátnikmi v našej firme by bola licencia SBS a zamestnanci, ktorí sú držitelia preukazov SBS. V tom je rozdiel? To nie je to isté? Ako to vlastne je?

Naša odpoveď:

Táto otázka napriek tomu, že nie je príliš zložitá zaznieva často. Najmä laická verejnosť má trošku zmätok v tom, čo je preukaz SBS a čo licencia SBS.

Preukaz SBS alebo preukaz odbornej spôsobilosti, ako ho nazýva zákon o súkromnej bezpečnosti je verejná listina. Držba preukazu SBS jeho držiteľa oprávňuje vykonávať jednotlivé činnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, ide najmä o fyzickú ochranu a pátranie. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti má zároveň určité práva a povinnosti. S trochou zveličenia by sa to dalo jednoducho prirovnať k vodičskému preukazu, zbrojnému preukazu, zváračskému preukazu, a pod.. Z jeho podstaty vyplýva, že držiteľom preukazu SBS môže byť len fyzická osoba. Kto chce byť držiteľom preukazu SBS musí absolvovať kurz SBS a po ňom zložiť skúšku (teda okrem určitých zákonom ustanovených výnimiek) pred trojčlennou komisiou zloženou so zástupcov Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preukaz SBS vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bez preukazu SBS sa v Slovenskej republike v súkromných bezpečnostných službách na akejkoľvek pracovnej pozícii nezaobíde nik. S výnimkou  zamestnancov, ktorí sa vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nezúčastňujú na výkone bezpečnostnej služby a ktorí neprichádzajú do styku s informáciami týkajúcimi sa bezpečnostnej služby. Sú to napríklad sekretárky, ekonómky, upratovačky, rôzny obslužný personál a pod..

Licencia SBS slúži na získanie oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu (dalo by sa povedať že ide o oprávnenie výkonom bezpečnostnej služby poverovať iné fyzické osoby, držiteľov preukazu SBS). Bezpečnostnou službou pritom treba rozumieť strážnu službu, profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou, detektívnu službu a odbornú prípravu a poradenstvo. To znamená, že držiteľ licencie SBS je oprávnený zamestnávať držiteľov preukazu SBS ako strážnikov (rozumej tiež tzv. vrátnikov, alebo akokoľvek inak nazvané osoby podieľajúce sa na bezpečnostnej službe), detektívov, osobnú ochranu, ochranu prevozu finančnej hotovosti, alebo iného majetku a pod.. Licencia SBS je akési „živnostenské oprávnenie“ na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Toto prirovnanie nie je úplne správne, ale na predstavu poslúži celkom trefne. Úplne správne nie je preto, že pri slove „živnosť“ si väčšina ľudí automaticky predstaví podnikanie (tvorba zisku, poskytovanie služieb tretej osobe za odplatu, a pod.). Zákon o súkromnej bezpečnosti však z tohto ponímania SBS-iek ako služieb poskytovaných za účelom dosahovania zisku pre tretie osoby ustanovil určitú anomáliu vo vzťahu k podnikaniu, pretože ustanovil tzv. vlastnú ochranu. Jej účelom nie je dosahovanie zisku, ani jej poskytovanie pre tretiu osobu. Tu ide o prípad, ak ktokoľvek, či už bežný občan, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba dospeje k názoru, že svoj majetok nie je schopný ochrániť vlastnými silami, alebo z iného dôvodu sa rozhodne namiesto zabezpečenia klasických komerčných SBS-iek zamestnať vlastných ľudí – zamestnancov. V tomto prípade zákon o súkromnej bezpečnosti hovorí o vlastnej ochrane: „Vlastná ochrana je prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu“. Tu sa dostávame najmä k tým tzv. vrátnikom, ochrankárom a pod., ktorí strážia mňa, prípadne môj vlastný závod, môj sklad, môj obchod, no proste moje veci. Pri ich činnosti ide jednoznačne o vlastnú ochranu vymedzenú zákonom o súkromnej bezpečnosti. V takomto prípade musí byť ich zamestnávateľ držiteľom licencie na prevádzkovanie vlastnej ochrany v príslušnom požadovanou rozsahu (strážnej služby, detektívnej služby, …) a zamestnanci musia byť držitelia preukazov SBS a spĺňať ďalšie zákonom o súkromnej bezpečnosti vyžadované podmienky. Ďalším rozdielom oproti preukazom SBS je, že pred vydaním licencie jej držiteľ nemusí absolvovať kurz SBS a skúšku odbornej spôsobilosti, ale jej vydaniu predchádza určitý proces preverovania. Licencie SBS vydávajú krajské riaditeľstvá Policajného zboru s výnimkou licencie na prevádzkovanie profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou, ktorú vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na otázku, čo vlastne musí spĺňať držiteľ licencie SBS, držiteľ licencie na prevádzkovanie vlastnej, držiteľ preukazu SBS a ďalšie otázky Vám radi odpovieme v našich článkoch. Tak sledujte naše stránky naďalej.

Široká verejnosť má predstavu, že súkromná bezpečnostná služba je skupina holohlavých chlapíkov oblečená v čiernom. Ak nie skupina silných chlapcov, tak sú to aspoň tí, ktorí majú zbrane a vedia hneď spacifikovať každého, kto sa na nich čo i len škaredo pozrie. A to dokonca beztrestne! Na čo by mi takéto niečo bolo? Pomyslí si každý slušný podnikateľ. Takto nejako chápe SBS-ky nie len väčšina širokej verejnosti, ale aj väčšina podnikateľov.

TO JE VŠAK OMYL!

Takto nejako to síce vyzeralo niekedy v 90-tych rokoch minulého storočia, ale dnes súkromný bezpečnostný priemysel, ako sa činnosť SBS-iek nazýva v odborných kruhoch je míľovými krokmi vzdialený od vtedajšej situácie a ide o ďaleko zložitejšiu problematika. Zákon o súkromnej bezpečnosti z roku 2005, ktorý je účinný od 01.01.2006 dodnes, ustanovil, že súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby.

Bezpečnostnú službu ďalej delí na:

• strážnu službu,
• profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou,
• detektívnu službu a
• odbornú prípravu a poradenstvo.

A TU POSTUPNE PRICHÁDZAME K OTÁZKE POLOŽENEJ NA ZAČIATKU.

Väčšina ľudí si povie: „Veď my máme len vrátnikov. Čo to má čo spoločné so súkromnou bezpečnosťou?“. A tu sa dostávame k omylu, ktorého sa dopúšťa väčšina z nich! Tí tzv. vrátnici, informátori, technický personál alebo akokoľvek ich nazveme vykonávajú určitú činnosť. A to akú činnosť vykonávajú je podstatné! Ak napr. vedú evidenciu o vstupe do objektu a výstupe z neho, zisťujú a kontrolujú kto, čo do neho vnáša alebo vynáša, vykonávajú obchôdzky a kontrolujú, či je všetko v poriadku a podobne, teda ich úlohou je ochrana osoby alebo majetku, na každú takúto činnosť sa vzťahuje zákon o súkromnej bezpečnosti. A to aj v prípade, ak si túto činnosť zabezpečuje zamestnávateľ, napr. podnikateľ vlastnými zamestnancami, ktorých úlohou je akákoľvek ochrana firemného majetku alebo nejakých určených osôb. Každý kto túto činnosť vykonáva v rozpore so zákon o súkromnej bezpečnosti riskuje pokutu až do výšky 16 596,- Eur, prípadne 33 193,- Eur a zákaz činnosti až do 5 rokov.

A ako sa tomuto problému vyhnúť? Riešením je licencia a zamestnanci, ktorí sú držitelia preukazov SBS a spĺňajú ďalšie podmienky ustanovené zákonom o súkromnej bezpečnosti.

Chcete vedieť viac? Čítajte naše články ďalej! Ak sme na niečo zabudli neváhajte a kontaktujte nás s Vašimi otázkami, radi Vám odpovieme na našich stránkach.

Na začiatok si musí každý dobre zvážiť na čo bude preukaz SBS potrebovať. Zákon o súkromnej bezpečnosti totiž ustanovil tri typy preukazov odbornej spôsobilosti.

Preukaz typ S pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania.

Preukaz typu P pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov.

Preukaz typu CIT pre osoby poverené profesionálnou cezhraničnou prepravou eurovej hotovosti cestnou dopravou, pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov.

Rovnako sú označené aj kurzy SBS (zákon o súkromnej bezpečnosti používa pojem odborná príprava), teda kurz SBS typu S, kurz SBS typu P alebo kurz SBS typu CIT.

Kto bude vykonávať len samotnú bezpečnostnú službu, či už ako strážnik, detektív, osobná ochrany a podobne, ten musí byť držiteľom preukaz typu S. Kto sa však plánuje uplatniť v riadiacich a štatutárnych orgánoch bezpečnostných služieb musí byť držiteľom preukazu P. Preukaz SBS typu CIT je zasa pre osoby, ktoré sa budú podieľať na cezhraničnej preprave peňazí.

Každý kurz na získanie jednotlivých typov preukazov je iný a jeho rozsah ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra č. 634/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) s ohľadom na rozsah preberanej látky. Kurz na získanie preukazu odbornej spôsobilosti typu S je v rozsahu 78 vyučovacích hodín, kurz na získanie preukazu odbornej spôsobilosti typu P je v rozsahu 100 vyučovacích hodín a kurz na získanie preukazu odbornej spôsobilosti typu CIT je až v rozsahu 268 vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina pritom trvá 45 minút.

Po absolvovaní kurzu SBS školiteľ prihlási poslucháča na skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z písomného testu a ústnej časti. Po úspešnom zvládnutí tejto skúšky je poslucháčovi vydaný príslušný preukaz SBS.

Preukaz SBS, alebo správne povedané preukaz odbornej spôsobilosti je verejná listina, ktorou jeho držiteľ preukazuje, že splnil podmienky na jeho vydanie ustanovené zákonom o súkromnej bezpečnosti. Preukaz SBS musí mať každý, kto chce pracovať v súkromných bezpečnostných službách na Slovensku. Držiteľom preukazu musí byť nie len strážnik a detektív ale tiež každý kto chce robiť osobnú ochranu,  ochranu barov a diskoték a samozrejme aj ich nadriadený, ďalej tiež konatelia SBS-iek, prokuristi SBS-iek, vedúci organizačných zložiek SBS-iek, vedúci podnikov zahraničných osôb, ktoré prevádzkujú bezpečnostnú službu na Slovensku a tiež splnomocnenci SBS-iek, no proste každý kto chce pracovať v súkromných bezpečnostných službách. Ak niekto vykonáva bezpečnostnú službu bez preukazu SBS dopúšťa sa priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti za ktorý mu môže správny orgán uložiť pokutu až do výšky 1659,- Eur a zákaz činnosti do 5 rokov. Podobný problém môže mať aj SBS-ka, ktorá zamestnáva ľudí bez preukazu SBS. Tá sa takýmto konaním dopúšťa správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti, za ktorý jej môže správny orgán uložiť pokutu až do výšky 3319,- Eur a zákaz činnosti do 3 rokov.

Tak čo? Stojí to zato? Nie je lepšie ísť na kurz SBS a za 200,- Eur získať preukaz SBS, ktorý platí 10 rokov a vyhnúť sa tak vysokej pokute?